Kitobni o'qish: «Pochod Kráľov »

KAPITOLA DRUHÁ

Thor uchopil klopadlo ťažkých drevených dverí a potiahol za neho so všetkou silou, ktorú mal. Dvere sa pomaly a s vŕzganím otvorili a odhalili vstup do kráľovskej komnaty. Vstúpil dovnútra a pocítil husiu kožu okamžite potom, čo prekročil prah. Jasne cítil nejakú nečistú silu, ktorá ležala v miestnosti ako chuchvalec hustej hmly.

Postúpil hlbšie do miestnosti a za zvukov praskajúcich pochodní vykročil k telu, ktoré ležalo bezvládne na podlahe. Okamžite vycítil, že sa jedná o kráľa, že ten bol zavraždený - že ho Thor nedokázal dostatočne a včas varovať. Napadlo ho, kde v tej chvíli asi boli strážne alebo ktokoľvek iný, kto by mohol pomôcť.

Thorove kolená sa rozochveli, keď urobil posledných niekoľko krokov k telu, pokľakol, uchopil kráľa za rameno a otočil ho.

MacGil, jeho bývalý kráľ, teraz pred ním ležal s očami široko otvorenými, mŕtvy. V jeho hrudi bola zabodnutá zdobená dýka.

Thor sa rozhliadol a všimol si, že obďaleč stojí jeden z kráľových sluhov. Držal veľký, drahokamami ozdobený pohár, ktorý Thor videl predtým na hostine. Pohár bol celý z rýdzeho zlata a bol pokrytý radmi rubínov a zafírov. S pohľadom upretým do Thorových očí sluha pristúpil bližšie a vylial obsah pohára na kráľovu hruď. Víno sa od kráľa odrážalo do všetkých strán a pokropilo aj Thorovu tvár.

Čoskoro na to Thor počul zahvizdnutie a uvidel svoju sokolicu, Estopheles, ktorá pristála na kráľovej hrudi a olizovala víno z jeho tváre.

Potom Thor počul ďalší zvuk a vedel, že je to Argon. Stál nad ním a strnulo sa pozeral dolu. V jednej ruke držal žiarivú kráľovskú korunu a v tej druhej svoju palicu.

Argon obišiel mŕtveho a posadil korunu pevne na Thorovu hlavu. Tá sa vlastnou váhou pomaly posunula do perfektnej pozície a nakoniec pohodlne objala Thorove spánky. Chlapec sa na Argona spýtavo pozrel.

"Teraz si kráľom ty," predniesol Argon.

Thor zažmurkal a keď znovu otvoril oči, stáli pred ním všetci členovia Légie aj bratstva Strieborných. Boli tam stovky mužov a chlapcov, ktoré sa nejako vtesnali do tej nepríliš rozmernej komnaty a teraz sa na neho všetci pozerali. A potom, ako jeden muž, pokľakli a poklonili sa tak hlboko, že sa takmer dotýkali tvárami podlahy.

"Náš kráľ," ozval sa zbor hlasov.

Vtom sa Thor prebudil. Vzpriamene sedel, sťažka dýchal a rozhliadal sa okolo seba. Bola tam tma, vlhko a jemu po chvíli došlo, že sedí na kamennej podlahe a chrbtom sa opiera o kamennú stenu. Zažmurkal do temnoty a uvidel železné mreže, za ktorými poblikávala pochodeň. Potom si spomenul. Je predsa vo väzení. Privliekli ho sem po udalostiach na hostine.

Spomenul si aj na toho strážneho, ktorý mu dal päsťou do tváre a došlo mu, že musel po tej rane omdlieť. Ako dlho bol mimo, to nebol schopný ani odhadnúť. Pohodlnejšie sa oprel o stenu, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol a snažil sa dostať z hlavy ten hrozný sen. Zdal sa tak skutočný. Thor sa modlil, aby to nebola pravda, a aby kráľ bol v poriadku, živý a zdravý. Ale obraz mŕtveho MacGila bol pevne zakorenený v jeho myšlienkach. Mohol ten sen byť skutočný? Alebo to tentokrát je naozaj len obyčajný sen?

Naraz do neho niekto rypol špičkou topánky. Thor sa pozrel hore a uvidel, že nad ním stojí akási postava.

"Je na čase sa zobudiť," ozval sa hlas. "Čakám už hodiny."

V mihotavom svetle Thor zazrel tvár chlapca približne rovnakého veku ako bol on sám. Bol chudý, drobný, mal prepadnuté líca a poďobanú pleť. V jeho zelenkavých očiach ale zazrel inteligenciu a niečo, čo by sa možno mohlo nazvať dobrým charakterom.

"Ja som Merek," povedal. "Sem tvoj spoluväzeň. Za čo tu si?"

Thor sa vzpriamil v snahe poriadne si na všetko spomenúť. Potom sa znovu oprel chrbtom o stenu, prehrabol si rukami vo vlasoch a snažil sa poskladať si útržky pamäti späť do pôvodného obrazu.

"Hovorili, že si sa pokúsil zabiť kráľa," pokračoval Merek.

"To sa teda pokúsil, a my ho roztrháme na malé kúsky , ak sa niekedy dostane z tejto cely zase von," zavrčal odkiaľsi hlas.

Odvšadiaľ sa ozvalo rinčanie plechových hrnčekov o mreže ciel. Thor sa rozhliadol a uvidel chodbu lemovanú z oboch strán celami, v ktorých stáli strašidelne vyzerajúci väzni. Strkali svoje hlavy medzi mreže a v plápolavom svetle fakieľ sa na neho mračili. Väčšina z nich bola neoholená, chýbali im zuby a niektorí vyzerali, že už tu dole trčia celé roky. Bol to odporný pohľad a Thor sa po chvíli prinútil odvrátiť sa. Naozaj sa ocitol na tomto mieste? To tu má zostať s týmito ľuďmi navždy?

"Nestaraj sa o nich," povedal Merek. "Tu v cele som iba ja a ty. Oni sa sem nedostanú. A mne je jedno či si sa pokúsil otráviť kráľa alebo nie. Najradšej by som to urobil sám, keby som mohol."

"Ja som neotrávil kráľa," povedal Thor rozhorčene. "Neotrávil som nikoho. Pokúšal som sa ho zachrániť. Všetko, čo som urobil bolo, že som mu z ruky vyrazil jeho pohár."

"A ako si vedel, že ten pohár bol otrávený?" Ozval sa z chodby hlas niekoho, kto ich zrejme počúval. "Predpokladám, že vďaka mágii."

Chodbou medzi celami sa rozľahol cynický smiech.

"Je to veštec!" Vykríkol niekto posmešne.

Ostatní prepukli v novú vlnu smiechu.

"Nie, jednoducho sa len strafil," zakričal ďalší hlas a ďalej kŕmil smiech v celách.

Thor sa mračil, keď počúval tie obvinenia a mal sto chutí im všetkým niečím tú ich zábavu zaraziť. Vedel však, že by len plytval svojím časom. Navyše, on sa predsa nemusel zodpovedať tým tu dole.

Merek si ho prezeral pohľadom, ktorý nebol tak skeptický ako pohľady ostatných. Zdalo sa, že zvažuje čo je na Thorovom obvinení pravdy.

"Verím ti," povedal po chvíli ticho.

"Naozaj?" Spýtal sa Thor.

Merek pokrčil ramenami.

"Koniec koncov, keby si sa pokúsil kráľa otráviť, bol by si naozaj taký padnutý na hlavu, aby si mu o tom tesne pred napitím povedal?"

Nato sa Merek otočil a odišiel niekoľko krokov obďaleč na svoju stranu cely. Tam sa posadil na zem, oprel sa chrbtom o kamennú stenu a pozeral sa priamo na Thora.

Teraz to bol Thor, kto bol zvedavý.

"Za čo si tu ty?" Spýtal sa.

"Som zlodej," odpovedal Merek hlasom, v ktorého tóne nechýbal náznak hrdosti.

Thor bol prekvapený, nikdy predtým žiadneho zlodeja nestretol. Skutočný zlodej. On sám nikdy ani nepomyslel, že by niečo ukradol a vždy mu pripadalo až nereálne, že to niektorí ľudia robia.

"Prečo to robíš?" Spýtal sa Thor.

Merek pokrčil ramenami.

"Moja rodina nemá čo jesť. A pritom niečo jesť musia. Ja nemám žiadne vzdelanie a ani nič neviem. Kradnúť je všetko čo dokážem. Nič veľkého. Väčšinou len to jedlo. Čokoľvek čo im pomôže pretĺcť sa o pár dní ďalej. Robil som to roky. Ale potom ma lapili. Teraz som bol vlastne chytený už tretíkrát. Tretíkrát je to najhoršie."

"Prečo?" Spýtal sa Thor.

Merek bol chvíľu potichu a potom pomaly pokrútil hlavou. Thor si mohol všimnúť, že jeho oči naplnili slzy.

"Kráľovské právo je striktné. Žiadne výnimky. Tretí prehrešok a odseknú ti ruku."

Thor sa zhrozil. Rýchlo sa pozrel na Merekove ruky, ale obe boli v poriadku.

"Zatiaľ si pre mňa ešte neprišli," vysvetľoval Merek. "Ale čoskoro prídu."

Thor sa cítil hrozne. Merek sa zahanbene odvrátil a Thor urobil to isté. Bolo lepšie v tejto téme nepokračovať.

Thor si zložil hlavu do dlaní a snažil sa premýšľať. Hlava ho stále ešte desivo bolela. To čo sa odohralo za posledných niekoľko dní bolo ako hotové tornádo oproti jeho predchádzajúcemu životu. Bolo toho príliš veľa a zbehlo sa to príliš rýchlo. Na jednu stranu cítil uspokojenie z úspechov, ktoré dosiahol. Podarilo sa mu nahliadnuť do budúcnosti, predpovedal pokus o MacGilovo otrávenie a zachránil ho pred ním. Možno, že nakoniec predsa len možné zmeniť daný osud - alebo možno, že osud možno aspoň ohnúť a zmeniť tak tok udalostí priaznivejším smerom. Thor bol na seba pyšný, zachránil predsa kráľa.

Na druhej strane, sedel teraz tu, v podzemných kobkách väzenia, neschopný očistiť svoje meno. Všetky jeho nádeje a sny sa rozpadli na kusy a možnosť služby v Légii sa zdala stratená navždy. Teraz si bude môcť pokladať za šťastie aj to, že tu dole nestrávi zvyšok svojho života. Bolelo ho pomyslenie, že práve MacGil, ktorý prijal Thora ako svojho vlastného, ​​a ktorý sa ako jediný v jeho živote aspoň na chvíľu správal ako skutočný otec, si zároveň myslel, že by sa ho Thor chcel pokúsiť zabiť. Bolelo ho, že Reece, jeho najlepší kamarát, možno tiež uveril, že sa Thor pokúsil otráviť jeho otca. A čo bolo ešte horšie - Gwendolyn. Spomenul si na ich posledné stretnutie, keď si myslela, že Thor potajomky navštevuje nevestince, a on sa cítil, akoby všetko dobré, čo jeho život obsahoval, odplávalo preč s jej zlobou. Pýtal sa sám seba, prečo sa mu toto všetko muselo stať. Všetko, o čo sa usiloval, bolo predsa len vždy a len dobré.

Thor nevedel, čo sa s ním teraz stane. A z časti mu to bolo jedno. Na čom mu však záležalo nesmierne, bolo očistenie vlastného mena. Prial si, aby ľudia nakoniec poznali, že to nebol on, kto sa pokúsil otráviť kráľa, že má nadprirodzené sily a že naozaj videl budúcnosť, podľa ktorej potom konal. Nevedel čo sa s ním stane v budúcnosti, ale jedno vedel iste. Musí sa odtiaľto dostať. Nejaký spôsob jednoducho musí byť.

Predtým než mohol Thor tieto úvahy nejakým spôsobom zakončiť, rozľahli sa chodbou kroky ťažkých okovaných topánok, nasledované hrkaním zväzku kľúčov. O chvíľu neskôr uvidel postavu žalárnika, bol to ten istý, ktorý sem Thora privliekol a potom ho udrel do tváre. Pri pohľade na neho Thora znova rozbolela tvár. Celý sa vzpriamil odporom a očakávaním, čo príde teraz.

"Ale pozrime, či toto nie je to chlapča, čo sa pokúsilo otráviť nášho pána kráľa," zamračil sa muž a potom otočil veľkým kľúčom v zámku na dverách do cely. Po niekoľkých hlučných cvaknutiach pritiahol dvere k sebe, otvoril ich smerom do chodby a vstúpil do cely. V jednej ruke niesol železné putá a za pásom sa mu húpala malá oceľová sekerka.

"Dostaneš čo zaslúžiš," uškrnul sa smerom k Thorovi, ale potom sa otočil na Mereka. "Ale najprv je rad na tebe, ty malý zlodejíčku. Tretia krádež," povedal s krutým úsmevom, "žiadne výnimky."

Potom siahol po Merekovi, hrubo chytil chlapcovo zápästie, skrútil ho a s cvaknutím naň pripevnil želiezka. Tie potom pricvakol druhým koncom k železnému kruhu na stene. Merek vykríkol a začal divoko trhať s reťazou, v snahe dostať sa z toho von. Jeho snaha ale vyšla navnivoč. Žalárnik sa medzitým postavil za neho, chytil ho do medvedieho objatia, schmatol Merekovu voľnú ruku a pritisol ju na kamennú rímsu.

"Však ja ťa naučím, že kradnúť sa nemá," zavrčal.

Potom od pása odopäl sekeru a voľnou rukou ju zdvihol vysoko nad hlavu. Jeho ústa sa otvorili a odkryli špinavé zuby.

"NIE!" Zakričal Merek.

Vydesený Thor sedel ako prikovaný. Keď žalárnik sekol zbraňou smerom dole priamo proti Merekovmu zápästiu, bolo mu jasné, že za zlomok okamihu príde ten chudobný chlapec o ruku. A to bez skutočne oprávneného dôvodu. Iba za ničotné krádeže jedla, aby nasýtil svoju hladujúcu rodinu. Nespravodlivosť celej situácie prepaľovala Thorovi srdce a on vedel, že to takto jednoducho nemôže nechať. Takto by sa veci nemali diať.

Thor pocítil vlnu horúčav, ktorá sa rozhorela niekde vo vnútri jeho tela a prúdila od chodidiel až k dlaniam na rukách. Čas akoby sa skoro zastavil, mužova sekera sa pomaličky pohybovala priestorom, zatiaľ čo Thorove pohyby a reakcie boli výrazne zrýchlené. Potom pocítil na končekoch prstov pravej ruky vznikajúcu energetickú guľu, ktorá sa stále zväčšovala a rástla. Vzápätí ju vrhol do žalárnika.

S údivom potom sledoval, že z jeho dlane skutočne vyšľahla žltkastá guľa, osvietila celu a udrela strážneho rovno do tváre. Akonáhle trafila jeho hlavu, on upustil sekeru a bol mocne odvrhnutý naprieč celou miestnosťou, kde ťažko narazil chrbtom do kamennej steny, pod ktorou sa vzápätí zrútil. Thor zachránil Mereka len zlomok sekundy predtým, než by ostrie sekery rozdelilo jeho zápästie vo dvoje.

Merek sa na Thora pozeral neveriackym pohľadom.

Žalárnik zatriasol hlavou a začal sa drať znova na nohy, aby sa vrhol na Thora. Lenže ten stále cítil, ako jeho telom korzuje oná sila a keď sa ten muž konečne dostal na nohy, Thor sa neuveriteľnou rýchlosťou rozbehol smerom k nemu a s výskokom ho mocne kopol priamo doprostred hrude. V ten rozhodný okamih Thor pocítil svoju silu tak, ako ešte nikdy predtým a všetku ju vložil do toho úderu. Ozvalo sa zaprašťanie a ten obrovský muž bol opäť vrhnutý proti kamennému múru. Znovu do neho tvrdo narazil a zrútil sa do sena pod ním. Tentoraz sa už ani nepohol.